Od chvíle, keď som Pavla spoznal osobne, uplynulo vyše 38 rokov. Bolo to v čase, keď som mal za sebou už prvý rok editovania bratislavského časopisu Kaktusy Sukulenty – hľadal som autorov, a okrem členov nášho klubu som postupne prenasledoval a oslovoval aj známe mená, ktoré sa objavovali pod príspevkami v časopise Kaktusy, v dostupnej literatúre, alebo som na ne dostal tipy od „autorov“, ktorí sa od písania príspevkov chceli za každú cenu vykrútiť... Aj od Pavla mi došla odpoveď, že veru na to čas mať nebude, a ak aj áno, tak veľmi zriedka (čo sa neskôr potvrdilo, keď som viedol Cactaceae etc. a pár kúskov naozaj napísal...). Ale aspoň odpovedal a ostalo mu niekde v mysli, že sa asi nevzdám a časom sa stretneme. Stalo sa – keď rozbehol spoločný projekt o rode Echinocereus (najskôr ako pracovný krúžok Echinocereus pri KK Chrudim...), na prvom stretnutí priaznivcov tohto rodu som mu vošiel do cesty a odvtedy sa ma nezbavil.
Sledoval som postupne jeho rast z kaktusára na kaktusára podnikateľa, kaktusára vydavateľa, kaktusára organizátora. Hoci mu jeho dnešný vek vlastným rozhodnutím ubral na drajve, doteraz kroky starších kaktusárov, ale teraz predovšetkým tých mladších ročníkov, každoročne smerujú „do Chrudimi“ na Zatváranie sezóny, aj keď sú to teraz Pardubice.
Mladší to ani netušia, tie dlhé roky pred rokom 1989 boli rokmi, keď akákoľvek informácia o kaktusoch sa zháňala veľmi ťažko, akejkoľvek literatúry skoro nebolo a tak sa oči literatúry chtivej verejnosti začali upierať na Chrudim. Postupne tamojší klub vydal niekoľko publikácií (možno ani neviem o všetkých), ktoré rýchlo mizli v rukách záujemcov – len pripomeniem niekoľko takých (kde bol spoluautorom či inicioval ich vydanie), ktoré sa občas dajú z pozostalosti získať aj dnes:
Výsevy kaktusů a jiných sukulentů – Jubilejní sborník Chrudim 1971–1981 (1981)
Chrudimský kaktusář (1982)
Botanický slovník pro pěstitele kaktusů (1984)
Mazel: Objevitelé světa kaktusů (1986)
Donald: Členění rodu Rebutia (1989)
Atlas kaktusů (1986 – 2026)
Kunte, Pavlíček, Šnicer: Kaktusy za oknem a ve skleníku (tri vydania – 2004, 2005, 2008)
Azda jeho najväčším počinom (ojedinelým aj v dnešnom svete, kde všetko ide tak ľahko) je vydávanie Atlasu kaktusov, ktoré tohto roku vošlo do XXXXI. sezóny. Neuveriteľné.
Okrem toho, jeho pôvodne súkromná zbierka sa rozrástla na Skleníky u Pavlíčků (známe aj ako Kaktusy a sukulenty U Pavlíčků či Chrudimský kaktusář, s manželkou Lídou, dodnes stále v rukách ich rodiny), s predajom kaktusov vlastných aj kamarátskych pestovateľov, s predajom a distribúciou semien kaktusov a iných sukulentov, s predajom literatúry, kaktusárskych pomôcok, chémie, substrátov a vlastne všetkého, čo nejako súvisí s naším koníčkom. Do Chrudimi každoročne prúdia masy našich i zahraničných pestovateľov ako do Mekky a Mediny, pozdraviť Pavla, posedieť, popiť, pojesť či pozrieť si prednášky našich a takisto zahraničných pestovateľov a cestovateľov. Už pár rokov je v pozícii pozorovateľa – vychoval si nástupcu a chrudimský klub dnes vedie s rovnakou vervou jeho syn Karel.
Pavol stihol navštíviť mnoho krajín, kde rastú naše obľúbené rastliny a to opakovane (Mexiko, USA, Namíbia, Madagaskar...). Hoci aj ja som mal už rozrobenú jednu cestu s ním, r. 2009 do USA, nakoniec z nej zišlo, a tak sme na nej na Pavla každý večer pri kvalitnej whiskey v dobrom spomínali.
Pred desiatimi rokmi, roku 2016 prevzal z rúk vtedajšieho prezidenta našej Spoločnosti a českých a slovenských pestovateľov kaktusov a iných sukulentov (SČSPKS) Jardu Vícha najvyššie kaktusárske ocenenie Zlatý Alberto. Absolútne správna voľba.
Dnes si Pavel užíva kaktusársky dôchodok, ale ešte nikdy som ho nevidel sedieť so založenými rukami – vždy má, skoro pri každej našej návšteve (a tých teda už bolo!) v ruke štetec, pinzetu, skalpel – ako sa na nasledovníka A. V. Friča patrí. Verím, že takto ho budeme vídať ešte mnoho rokov, ak nám mladším zdravie vydrží – o Pavla obavy nemám.
Pavle, želám Ti za našu kaktusársku komunitu (myslím tým aj sukulentársku, samozrejme) naozaj ešte mnoho rokov v zdraví a pohode v tomto divnom svete, jasné že medzi nami, aby sme stále mali dôvod rozhýbať staré kosti a vydať sa k Tebe do Chrudimi.
Živjó...
Igor Dráb
